Historické budovy
Hlavné námestie v Rimavskej Sobote
Rimavská Sobota vo svojom strede ukrýva krásne štvorcové Hlavné námestie, ktoré je ako poklad strážené a chránené radom historických meštianskych domov zo všetkých strán. Okolie kostola tvorí úhľadný trávnatý parčík, lemovaný vysokými ihličnanmi. Hranatú zámkovú dlažbu a architektonické línie stavieb oživujú a sprestrujú oblé krivky korún okrasných drevín, vsadených do trávnatých plôch s lavičkami, rozmiestnenými po celom námestí. Jednopodlažné meštianske domy sa jeden vedľa druhého predbiehajú v kráse a príťažlivosti, čoho dôsledkom je rad vynovených budov pestrých farieb. Z ďalších historických pamiatok nemožno nespomenúť budovu Okresnej knižnice Mateja Hrebendu - bývalý župný dom, či evanjelický kostol. Dnešné Hlavné námestie je centrom a jadrom mesta, z neho sa v minulosti odvíjala výstavba ostatných jeho častí. Pri pohľade zhora môžme sledovať sústavu pravidelných ulíc, rovnobežných so štyrmi stranami námestia.
Kaštieľ v Rimavskej Sobote
Klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na staršom základe začiatkom 19. storočia. Upravovaný bol v 20. storočí. Kaštieľ je dvojpodlažná bloková trojtraktová budova so stredným rizalitom. Na čelnej fasáde v šírke rizalitu je predstavané pilierové stĺporadie. K budove pristavali polygonálnu vežu, prevýšenú o poschodie, ktorá je zastrešená novorenesančnou kupolou. Fasády sú členené nárožnými lizénami a štukovými šambránami okien.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Jeho vznik siaha do roku 1882. Hlavným zameraním múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického regiónu Gemera a Malohontu. Špecializáciou múzea od roku 1996
je dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
Múzeum regiónu "Údolie Gortvy" v Hodejove
Múzeum je v národnej kultúrnej pamiatke Stojkovicsovho kaštieľa. Každá obec regiónu Gortva má v múzeu svoju miestnosť.
V druhej polovici 13. storočia bol na vrchu nad obcou postavený hrad. V 15. storočí sa spomína pod názvom Castrum Gedew. Odolával náporom Husitov aj Turkov, ktorý ho nakoniec, po viacerých pokusoch, v roku 1574 dobyli a spustošili. Dnes sa z neho zachovali len nepatrné zvyšky základov.
Mestské vlastivedné múzeum vo Fiľakove
Významnou kultúrnou pamiatkou mesta Fiľakovo je historická budova z 19. storočia zvaná Vigadó. Stavba, ktorá zaujme ozdobnou eklektickou fasádou, bola oddávna dôležitým centrom spoločenského života v meste a ani dnes tomu nie je inak. V súčasnosti v nej (popri Mestskej knižnici) sídli Mestské vlastivedné múzeum, ktoré uchováva bohaté zbierky mapujúce dejiny Fiľakova, Fiľakovského hradu i život v okolitých oblastiach regiónu. V galerijných priestoroch vlastivedného múzea sa pravidelne striedajú rozličné krátkodobé výstavy výtvarného umenia.
Prvá písomná zmienka je z listu pápežovi z roku 1242, v ktorom je fiľakovský hrad spomínaný ako jeden z hradov, ktoré prežili tatárske nájazdy. Konzervačno-spevňovacie práce začal Ustav pamiatkovej starostlivosti v 70-tich rokoch. Obnovená bola najmenej poškodená Bebekova bašta, zakonzervovaná hodinová veža a múr s delostreleckými pozíciami stredného hradu.
Mesto hrad sprístupnilo verejnosti v roku 1993. Od sprístupnenia hradu po skončení prac po súčasnosť je badateľné zvetrávanie múrov.
